Myslím si, že pojem cestovanie nevnímame všetci rovnako, predovšetkým by som toto vnímanie rozdelil na tri smery.

•         Ľudia, ktorí ho milujú a cestujú skrátka preto, že si plnia túžby

•         Ľudia, ktorí cestujú preto, aby druhým ukázali, že na to majú

•         Ľudia, ktorí sa cestovaniu vyhýbajú a neoslovilo ich

sluníčko


Prvá skupina isto bude sympatizovať s tvrdením, že ide o Bohatstvo, ktoré ti nikto nemôže vziať. Cestovanie vnímajú predovšetkým ako duševnú záležitosť, teda z tej nemateriálnej stránky. Spoznať iný svet a ľudí, než len ten a tých, čo im ponúka ich okolie. Oboznámiť sa s odlišnou kultúrou a zvyklosťami, rozšíriť si obzory, v neposlednom rade sa nadchnúť z pamiatok, ale aj celkového prostredia krajiny, ktorá je od tej ich vzdialená nielen dĺžkou  trasy, ale aj atmosférou. Človek sa tým pádom duševne obohacuje, nezostáva obmedzený a izolovaný iba k tomu svojmu. Takýto človek potom dokáže viac pochopiť.


V podstate aj pokiaľ nenavštívite všetky kultúrne pamiatky tohto cudzieho mesta, aj tak dokážete vycítiť a predovšetkým si vážiť tú odlišnosť a akéhosi ducha daného územia. Je to zvláštne, asi to nedokážem detailne vysvetliť, ale každé miesto má akúsi svoju vlastnú, nezameniteľnú atmosféru, čo si myslím, že je obrovská vzácnosť. Niekedy akoby sme dokázali vycítiť životy ľudí, ktorí tam bývajú, aj pokiaľ sme sa s nimi nerozprávali. Čo je však zvláštne, že každé miesto, respektíve jeho atmosféra, ukrýva iný, špecifický príbeh alebo pocit.

ostrov


Možno sa nevrátime obohatení v tom zmysle, že by sme mali danú kultúru preštudovanú s presnými znalosťami konkrétnych pojmov, možno si so sebou neprinesieme drahé materiálne veci v podobe výhodných nákupov, ale minimálne prídeme obohatení s pocitom, že sme zažili aj túto inú, odlišnú atmosféru, akej sme boli nachvíľu súčasťou a zostane v nás uložená.

•         Myslím si, že cestovanie je z veľkej časti duševnou záležitosťou. 

Cestovanie je duševným obohatením
1 (20%)1